Viaceré tajchy zanikli

Viaceré tajchy zanikli úplne, existencia niektorých je ohrozená

Banská Štiavnica je známa aj svojou vodohospodárskou sústavou a v súčasnosti sa v nej a v jej okolí nachádza 26 funkčných tajchov. V minulosti ich bolo výrazne viac, mnohé z nich však postupom času zanikli. Niektorí domáci sa pýtajú na možnosť ich obnovenia a argumentujú aj tým, že by to mohlo pomôcť klíme.

Autor publikácie Banskoštiavnická vodohospodárska sústava Michal Červeň vysvetľuje, že tajch je historická vodná nádrž, ktorá slúžila na zachytenie a prerozdelenie vody v čase a priestore. Len v Banskej Štiavnici sa ich nachádzalo zhruba 23 a drvivá väčšina sa zachovala dodnes. Tiež sa tu vyskytovalo približne 20 podstatne menších zásobných nádrží.

Ďalšou skupinou zas boli tajchy, ktoré sa nachádzali priamo v areáloch šácht a zabezpečoval sa z nich odber na čerpacie, ťažné a úpravnícke stroje. Z tejto skupiny sa nezachoval ani jeden funkčný, keďže vodohospodárska sústava ostala nefunkčná.

„Takýchto nádrží mohlo byť naozaj veľa. Takže keď povieme, že tu bolo okolo 60 tajchov, je to správne konštatovanie a tiež je správne povedať, že to podstatné je zachované dodnes,“ hovorí Červeň. Dodáva, že z väčších tajchov neodvratne zaniklo zhruba 6 a prakticky všetky vyrovnávacie tajchy v areáloch šácht, avšak z tejto skupiny sú stále viditeľné fragmenty niektorých.

Posledné z tajchov zanikli v druhej polovici 20. storočia, ešte aj dnes a existencia niektorých je ohrozená. Zanikali postupne a medzi najlepšie dokumentované patrí napríklad Spodná Vindšachta, ktorá zanikla začiatkom 19. storočia – nádrž bola postupne zanášaná materiálom z úpravy rúd a bahnom. Dnes je známa ako Suchý tajch a nachádza sa v závere Štefultovskej doliny. Hrádza tajchu je stále veľmi dobre pozorovateľná.

Podľa hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Mariána Bocáka je k zaniknutým tajchom možné zaradiť aj Horný Michalštôlniansky tajch, ktorý zanikol hĺbením Novej šachty, kde sa presunula banská činnosť po vyhorení úpravne pri šachte František v roku 1976.

„Tajch zaznamenaný na historických plánoch a zbierkových pohľadniciach sa počas hĺbenia jamy Nová ocitol pod haldou. Dnes ešte v obmedzenej podobe existuje Spodný Michalštôlniansky tajch v správe nášho podniku,“ približuje Bocák. Horný hodrušský tajch bol narušený prieskumnou chodbou niekedy v 50. rokoch 20. storočia, čím bola nádrž vypustená a zátopa tajchu sa stala „vhodným“ miestom pre uloženie rúbaniny z razenia autotunela pre potreby bane Rozália – v rámci modernizácie na tzv. banskú bezkoľajovú mechanizáciu.

Tajch sa podarilo čiastočne opraviť, približne tretinu pôvodného objemu a zatopenej plochy využíva pre svoje potreby Skicentrum Salamandra ako nádrž pre umelé zasnežovanie. Podobnú súkromnú aktivitu bolo vidieť aj pri obnove Jergištôlnianskeho tajchu, ktorý sa mal po obnove stať súčasťou ranča pre voľno-časové aktivity. Odbornú pomoc a plán revitalizácie SVP poskytol aj Kaštieľu vo Svätom Antone, kde sú 2 historické jazierka v technicky nevyhovujúcom stave ako súčasť barokovej záhrady.

„Viaceré nádrže sa tiež ocitli na súkromných pozemkoch a ich vlastníkom boli na obtiaž. Jedným z príkladov je Kornberský tajch, ktorý sa nachádza pod cestou vedúcou zo Štiavnice do miestnej časti Štefultov,“ poznamenáva hovorca. Mnoho tajchov zaniklo výstavbou či lesnou činnosťou, mnohé sú nenávratne stratené a nad ich obnovou nie je možné uvažovať, išlo by o ich vybudovanie úplne nanovo.

Na otázku, či by bolo možné niektoré z nich obnoviť, Michal Červeň odpovedá, že teoreticky by to pri niektorých možné bolo. „Avšak ide o veľmi malé tajchy. Skôr je potreba sa zamerať na existujúce a zveľadiť ich, aby sa zachovali aj pre budúce generácie,“ myslí si. Niektorí domáci sú však aj za samotnú obnovu a podľa nich by mohli byť prínosom pre celkové zlepšenie klímy.

Červeň však pripomína, že prakticky z vodohospodárskej stránky sú aj súčasné tajchy nevyužívané, teda nie sú vodohospodársky využívané, okrem dvoch. „Takže obnoviť zaniknuté tajchy, nejaké tri, čo by bolo možné, by prinieslo len rekreačný účel a historický prínos pre lokalitu UNESCO,“ dodáva.

Jeden z najstarších tajchov postavený v hodrušskej doline pre potreby Brennerovho ťažiarstva, Brennerštôlniansky tajch, nebol pravdepodobne ani v minulosti úplne dobudovaný – tomuto názoru napovedá hrádza so šírkou koruny 30 metrov, čo nemá pri štiavnických tajchoch obdobu. Hrádza mala výšku približne 10 metrov, čo parametrami nekorešponduje s typológiou ostatných tajchov, kde sa hrádze budovali ako veľmi štíhle a vysoké.

„Je dlhodobo zaniknutý, s jeho obnovou náš podnik počíta len v poslednej etape obnovy tajchov. „Čiastkový projekt obnovy“ ho navrhuje ponechať v súčasnom stave. Pred rokom sa objavili občianske aktivity, ktoré by mohli vo výsledku znamenať aj jeho revitalizáciu,“ informuje Martin Bocák.

Naposledy prevzal SVP do svojej správy od mesta Banská Štiavnica Komorovské tajchy a tajch Červená studňa, ktoré aj opravili. Beliansky tajch ako jeden z prvých komplexne zrekonštruovali už v rokoch 1999-2001. Mesto v zátope zaniknutého tajchu plánovalo v 80. rokoch zriadiť skládku odpadov.

„Zaujímavou kapitolou sú 4 Kysihýbelské jazierka, ktoré boli vybudované pre potreby miestnej Lesníckej akadémie pre výučby rybnikárstva. Dodnes sa zachovalo najnižšie z nich, ale v teréne sa dajú pozorovať všetky, počas topenia snehu v jarných mesiacoch sa aj naplnia vodou,“ uzatvára Bocák.