Stojí za ním množstvo práce, no najmä elixír lásky! 
Prichádzajú sem návštevníci nielen z celého Slovenska, ale i z rôznych kútov sveta. Myšlienku prinavrátiť výrobu tradičnej kremnickej pochúťky, si nevedia vynachváliť. Je to tu ako v inom svete. Okrem toho, že si v tejto cukrárskej dielni pochutnáte, pohltí vás aj nezameniteľný genius loci. KREMNICA – Už pri vstupe do Kremnice nás pri hlavnej ceste víta veľký billboard, na ktorom je zobrazený cukrár Alojz Atkáry a pri jeho podobizni stojí nápis Atkáryho kremnické krumple. Smerujeme ďalej, odbáčame do centra mesta a čoskoro sme na mieste. Tradičná cukrárska výrobňa Atkáryho kremnických krumplov sa nachádza na poschodí nad Informačným centrom medzi vstupnými bránami do historického centra. Vstupujeme do priestorov výrobne, ktorá doslova dýcha históriou. Môžeme tu vidieť dobový nábytok a na stenách mnoho fotografií známej rodiny cukrárov Atkáryovcov, najmä Alojza Atkáryho, ktorý prišiel zo srbského Vršacu do Kremnice 1. mája 1900. Majitelia Martin Varhaňovský a Zuzana Tileschová si svoju dielňu zariadili presne podľa toho, ako v minulosti vyzerala aj tá pôvodná. “Vitajte u nás, prichádzate práve včas,” víta nás so širokým úsmevom na tvári majiteľ Martin Varhaňovský v dobovom oblečení a nemôžeme si nevšimnúť jeho fúzy. Vlastne, vyzerá ako kópia Alojza Atkáryho. Ochotne nám ukazuje priestory a samotnú výrobu. V pozadí pilne pracujú dve dámy – jeho manželka Zuzana a dcéra Diana, ktoré majú celý proces výroby kremnických krumplov doslova v malíčku a nezaváhajú ani nachvíľu. Sympatický majiteľ približuje, že túto cukrársku dielňu založili v októbri 2019. Otvoreniu predchádzala rekonštrukcia priestorov, skúšanie rôznych receptúr a hľadanie informácií v archívoch o rodine Atkáryovcov. “Bola to zabudnutá rodina v Kremnici, takže celý rok sa niesol v duchu bádania. S myšlienkou obnoviť výrobu kremnických krumplov som sa pohrával roky, pretože som ich z detstva poznal, rovnako ako mnoho domácich a bola to jedna z najlepších cukroviniek. Nesmela chýbať na vianočnom stole, ani na svadbách,” hovorí Martin s tým, že po rokoch sa však s nimi už nestretol a preto sa ju rozhodli opäť prinavrátiť ľuďom.
Ktorý je ten pravý? To nie je celkom jasnéRecepty na tradičný kremnický krumpel prácne hľadali v miestnych rodinách, predovšetkým komunikovali so staršími ľuďmi. Keďže sa im do rúk dostalo hneď niekoľko a každý jeden sa aspoň v niečom odlišuje, nebolo jednoduché odhadnúť, ktorý by mohol byť ten autentický. Martin ozrejmuje, že rodina Atkáryovcov skončila Elemírom Atkárym, ktorý bol posledným cukrárom. Ten zomrel v 80. tych rokoch minulého storočia a nezanechal po sebe žiadnu receptúru, kde by bolo uvedené, že práve toto je pôvodný recept. Ich príbeh sa skončil v roku 1950, keď im komunisti v rámci znárodnenia zhabali celú cukrársku dielňu a majetok. A práve vtedy sa prestali oficiálne vyrábať nielen kremnické krumple, ale všetky cukrovinky, ktoré táto rodina vyrábala. Po zatvorení firmy ženy, ktoré tu pracovali ako pomocná sila, si začali tieto krumple vyrábať podomácky. Akurát suroviny na to boli veľmi drahé, tak museli šetriť. “Preto vznikalo množstvo mutácií receptu a my sme ich zohnali asi 20. Základ je však u všetkých rovnaký. Bolo vidno ako sa znižujú gramáže rôznych ingrediencií a ako sa menia.
Namiesto masla začali používať margaríny, prípadne iné krémy. Základom sa napokon stal ten, ktorý som poznal zo svojho detstva a pol roka sme túto receptúru vylepšovali,” poznamenáva s tým, že skúšali každý jeden recept, ktorý zohnali. Zábavné však bolo to, že každý, kto im svoj recept poskytol, povedal, že ide o originál. “Ťažko povedať, stopercentný už nenájdeme. Snažili sme sa všetky ingrediencie vyvážiť a používame tie najkvalitnejšie aké len môžu byť a tí, ktorí krumpel u nás ochutnajú, nám dávajú vždy pozitívnu spätnú väzbu, že sa doslova stávajú závislými. A rovnako sme závislí aj my, nielen oni,” smeje sa Martin Varhaňovský.
Zahryznúť a zamilovať saZákladom tejto sladkosti sú piškóty. Aj tie si vyrábajú a pečú sami, sú duté a plnia ich krémom kakaovým a maslovým. Jedna polovica piškóty sa naplní hnedým krémom a druhá bielym, zlepia sa dokopy, a tak vznikne kostra budúceho krumplíka. „Tieto piškóty sa potom postriekajú ingredienciou, nemôžem vám prezradiť čo to je, ale máme pre to pracovný názov – elixír lásky. Ten zabezpečí, že keď zahryznete prvýkrát do krumpla, každému prejde do srdca a vďaka nemu sa zamilujete doňho i do Kremnice na celý život,” hovorí s úsmevom. Následne si vyrobia cesto z vlašských orechov a práškového cukru, rozvaľkajú ho na tenké plátky, zabalia doň už pripravené piškóty a ručne vymodelujú malé zemiačiky. A práve to je jediné, čo má spoločné kremnický krumpel so zemiakom – podobnosť. “U nás v Kremnici sa zemiaky vždy nazývali krumple, preto aj Atkáry zvolil tento názov. Záverečná fáza prichádza, keď ich obaľujeme do kakaa. Dáme im hnedý zamatový župan a ako poctu rodine Atkáryovcov opečiatkujeme každý jeden “Ačkom” z podpisu Alojza Atkáryho. Je to tiež taká naša ochranná známka. A cukrovinka je hotová – už len zahryznúť a zamilovať sa,” dopĺňa.
mindpress ©
Fotogaléria:
Komentáre k článku