Útočisko uňho našlo už niekoľko desiatok mužov, ktorí sa vinou alkoholu, ale aj iných závislostí, ocitli v životných krízach. Farár Norbert Ďurdík z farností Štefultov a Banský Studenec v okrese Banská Štiavnica žiadateľov, ktorí zaklopali na dvere útulku, neodsudzuje. Naopak, snaží sa im pomôcť a tvrdí, že vždy tu bude pre nich.
V Banskom Studenci založil Útulok pre mužov od osemnásť do približne 60 rokov, v ktorom sa venujú rôznym činnostiam a spoločne sa každý rok pripravujú na Vianočné a Novoročné sviatky. Tak tomu bolo aj posledné dni. K rozhodnutiu premeniť opustenú faru na Útulok pre mužov bez domova, ho pred šiestimi rokmi inšpiroval príbeh muža, ktorý sa ocitol v ťažkej životnej situácii.
„Jeden pán z mojej rodnej obce potreboval pomôcť, nemal kam ísť, tak som mu poskytol priestory vo fare. Spočiatku išlo len o akúsi súkromnú pomoc, neskôr sme to zinštitucionalizovali a teraz sme zapísaní medzi poskytovateľov sociálnych služieb v kraji,“ vysvetľuje Norbert Ďurdík s tým, že mužom ponúkajú ubytovanie počas celého roka. V zime to však je, samozrejme, najpálčivejšie.
„Práve na prelome rokov si všetci chcú nájsť teplé miesto. Plný stav sme však mali aj v lete. Naša kapacita je osem ľudí, bohužiaľ, žiadateľov je viac,“ pokračuje. Práve veľký záujem ho tento rok prinútil otvoriť aj ďalšie dve zariadenia, v Hontianskych Nemciach (okr. Krupina), ktoré je vhodné pre ľudí v dôchodkovom veku, o ktorých nie je nutná starostlivosť a nemajú financie na zaplatenie domova pre seniorov, a v Bzenici (okres Žiar nad Hronom), kde sa nachádzajú izby penziónového typu, každá s vlastnou sociálnym zariadením.
V Banskom Studenci začínajú muži každý deň ráno o siedmej. Po spoločnej modlitbe sa naraňajkujú, vypijú kávu a porozprávajú. Jedna časť varí obed, druhá ide pracovať. Keďže chovajú aj zvieratá, pokračujú starostlivosťou o kravku, teliatka, zajace, ovečky, sliepky i kone.
„Máme aj malé decembrové zajačiky. Niečo si dokážeme vyprodukovať sami, vyrábame si vlastný syr a tiež údime,“ zdôrazňuje farár. Čo sa týka ďalších prác, robia s drevom, pomáhajú na Kalvárii alebo v lese. Jednoducho všade, kde je to potrebné.
Duchovný upozorňuje, že sa stretáva s rôznymi osudmi, pre ktoré sa tu chlapi ocitli. U mladých ide zvyčajne o závislosť od drog alebo herných automatov, v mnohých prípadoch nechýbala aj od alkoholu. Podľa Norberta Ďurdíka je však veľmi sympatické, že muži sa snažia svoju situáciu riešiť a postaviť sa na vlastné nohy. Z ich strany vidí veľké úsilie. Sú však aj takí, ktorí jednoducho nemajú záujem ísť do takéhoto zariadenia a abstinovať. Jednotlivé životy často ovplyvňujú rodinné predispozície. Keď deti vyrastajú v rodine, kde abstinuje správny príklad, ťahá sa to s nimi celý život.
„Môže sa to stať každému človeku, ktorý si nedá pozor. Niekedy je na týchto ľudí hľadené cez prsty a sú vyčlenení zo spoločnosti. Dnešná doba je totiž nemilosrdná – človek môže rýchlo prísť o majetok, o rodinu, skĺzne k nedostatku finančných prostriedkov, k alkoholu a drogám. Alebo sú drogy na začiatku,“ poznamenáva s tým, že sám berie týchto ľudí ako priateľov a bratov, snaží sa im pomôcť znova nájsť ľudskú dôstojnosť.
„Mám ich rád ako kamarátov a snažím sa im pomôcť, dokedy to budú potrebovať. Ak do konca života, tak do konca života,“ zdôrazňuje. „Sú to moji chlapi a považujem ich za priateľov,” hovorí.
Vianočné sviatky i Nový rok sa snažia prežívať tradičným spôsobom. Ako jedna veľká rodina. Bolo tak aj tento rok. Deň pred Vianocami si chlapi postavili stromček, na Štedrý deň držali celý deň pôst a spoločne varili večeru. „Urobili výborný zemiakový šalát, opiekli rybu, uvarili kapustnicu a večer sme si posadali za jeden stôl. Pred večerou sme sa pomodlili a prečítali si niečo z evanjelia,“ spomína s úsmevom Norbert Ďurdík s tým, že na Vianoce varili tak, aby jedlo zostalo aj na prvý a druhý Sviatok vianočný.
Sám sa stretáva s mnohými smutnými prípadmi, niektoré ale zase vníma ako milé. „Je tu vyše 40-ročný muž, ktorý mal problémy s alkoholom, psychické problémy, zneužívali ho na ťažké práce, dokonca mu brali peniaze a v zime ho často nechávali nahého. Raz po Vianociach mi povedal, že za celý život nedostal žiadny dar a preto bol prekvapený, keď som ho obdaroval. Dokonca ho to motivovalo k tomu, že si niečo našetril a peniaze venoval bratovi,” pripomína dojatý farár.
Čo sa týka aktuálnej pandemickej situácie, pre rôzne názory sa nehádajú a väčšina klientov sa nechala zaočkovať. „Na nič netlačíme. Nechceme, aby pandémia a očkovanie boli niečím, čo nás rozdeľuje. Nechcem, aby to bolo ústrednou témou nášho života. Snažíme sa dodržiavať všetky pravidlá. Covid u nás ešte nebol. A čo odkazujem, aby sme čo najlepšie prežili pandémiu? Je dôležité mať optimizmus, vzájomnú úctu a nenechať sa vnútorne znepokojovať všetkými správami. Majme nádej a radosť zo života, že aj keď obmedzene, predsa len sa môžeme stretávať, čo je dôležité. Pandémia asi neodznie tak rýchlo, ako by sme si priali, preto si musíme zachovať pokoj a rozvahu,“ dodáva farár Norber Ďurdík.
mindpress ©
Komentáre k článku