Prírodu som vnímal už ako chlapec, za všetko vďačím rodičom.
Pochádza z 5 detí, jeho otec bol robotníkom na železnici a mama chovateľkou hydiny, kráv a oviec. Svoje detstvo prežil obklopený prírodou, doma mali veľkú záhradu, kde sa starali o 10 rodín včiel. Sám sa im venoval už ako 6 ročný a pomáhal svojmu ockovi v záhrade. A práve to mu ukázalo, akým smerom sa bude uberať aj jeho budúci život. Reč je o významnom ovocinárovi a záhradkárovi prof. Ivanovi Hričovskom, ktorý len pred pár dňami oslávil uctyhodných 90 rokov. Ochotne nás privítal u seba doma a ukázal nám aj svoju vlastnú záhradu.
Práce majú podelené V jednej z tichých uličiek v Ivanke pri Dunaji nás s úsmevom pri plote víta útly pán, za ktorým smerujeme až z Banskej Štiavnice. To je on, ovocinárska legenda, profesor Ivan Hričovský. Chceli sme ho spoznať a zároveň mu popriať všetko najlepšie k jeho nedávnym narodeninám. A tiež sme boli zvedaví na jeho vlastnú záhradu. Splnila očakávania, je krásna. Okrem toho, že sa záhradníctvu a ovocinárstvu venuje už 62 rokov, nezabúda ani na šírenie osvety. “Príroda je pre nás zdravým i okrasou. Pestujme vlastné ovocie, zeleninu a kvetiny. Domáce je ďaleko zdravšie ako to, čo dovážame, je to menej chemizované,” hovorí odborník. No čo robiť, keď žijeme v meste a nemáme vlastnú záhradu? “Ale máme balkóny, kde môžeme pestovať nielen kvety, ale aj jahody, jablone alebo hrušku. Tiež marhuľu “St. Julien”, ríbezle a egreše. A budete mať na balkóne nielen okrasu, ale aj úžitok a to je hlavné,” ozrejmuje. Myslí si, že si v tejto dobe vážime prírodu viac ako v minulosti, ale menej sa jej venujeme. Problémom je, že poľnohospodárstvo je po zániku družstiev a majetkov v zlom stave a preto sme odkázaní väčšinou na dovoz. Pokiaľ však ide o jeho vlastnú záhradu, profesor Ivan Hričovský sa stará o ovocné stromy a kríky, a manželka s dcérou o zeleninu. “Moja manželka je absolventkou Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, odboru zeleninárstvo. Dcérka je ekonómka a vždy keď príde domov, ide so psíkom na prechádzku a pomáha mame. Má veľmi rada okrasné dreviny, najmä ruže,” približuje Hričovský. Nájdeme u nich jablone, hrušky, marhule, broskyne, čerešne, višne, orech kráľovský a okrasné dreviny. Podľa jeho slov je potrebné presadzovať pestovanie orechov, pretože ich na Slovensku máme žalostne málo. Sú dôležité pre správne fungovanie mozgu a chlapom odporúča večer miesto slivovice dať si dva oriešky a budú zdraví. A čo vyrába rodinka z dopestovaného ovocia? Destiláty to nie sú. “Manželka robí kompóty z kôstkovín a jablká i hrušky uskladňujeme v dvoch vrstvách v debničkách v pivnici. Ja mám najradšej jablká, hrušky a ríbezle. Jedávam ovocie každý deň. Tiež vždy pred obedom alebo večerou 3-4 kolieska banána a 3-4 kúsky pomaranča. Vždy, asi pol hodinu pred hlavným jedlom,” približuje Ivan Hričovský.
Toto mi dodáva silu…Počas svojej dlhoročnej pracovnej činnosti toho zažil naozaj dosť a svoje poznatky sa snaží posúvať aj ďalším generáciám. Čo by mal podľa neho urobiť človek, aby sa dožil vysokého veku v zdraví a udržal si večnú vitalitu? “V každom prípade by nemal myslieť na to, že je starý a tiež by sa mal snažiť pomáhať nielen svojej rodine, ale aj okolitému prostrediu. Človek ostáva mladým, pokiaľ je schopný učiť sa, prijímať nové poznatky, skúsenosti, ale aj názory ostatných. Aby všetko čo robí, robil tak, že to ovláda, že to robiť chce a musí mať ľudské srdce. To sú kritériá môjho života. A pokiaľ ide o stravu, ľudia by nemali zabúdať na zeleninu a ovocie, to je najdôležitejšie,” myslí si Ivan Hričovský, ktorý sa v živote venoval takým 4 hlavným pracovným činnostiam – výskumu, šľachteniu, výrobe a pedagogike. “Preto ma ľudia volajú a môžem im v tejto oblasti radiť, lebo to čo robím, som sa nielen učil, ale aj som na tom pracoval. Veľkú silu, energiu a nádej do ďalších rokov života mi dodáva to, že ma nehádžu ľudia do koša ako odpad, ale, že ma ešte stále chcú,” poznamenáva.
Neúnavne pokračuje Ivan Hričovský sa narodil 23. januára 1932 v Hornom Hričove. Po vyštudovaní Vysokej školy záhradníckej v Lednici na Morave pôsobil v ovocinárskom výskume na Šľachtiteľskej stanici v Rajeckých Tepliciach. Neskôr vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch a Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. V roku 1989 zakotvil Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde sa zaslúžil o vznik Fakulty záhradného a krajinného inžinierstva a vychoval ďalších odborníkov. Bol tiež dlhoročným predsedom Slovenského zväzu záhradkárov, v súčasnosti je čestným predsedom republikového výboru. “Najvýznamnejšia pre mňa bola pedagogická činnosť, lebo som na sebe neustále pracoval a vzdelával som sa a tiež som viedol veľa diplomových prác. Mnohí študenti, ktorí skončili pod mojím vedením, sú doteraz v živote uplatniteľní. A to je moja najväčšia radosť,” priznáva. Popri praxi venoval veľkú pozornosť aj písaniu, doteraz vydal 75 publikácií a tiež televízii – môžeme ho poznať z relácie Farmárska revue, či Nová záhrada. Vystupoval tiež v rádiu Regina, mal spoluúčasť na mnohých časopisoch ako Sady a vinice, Záhrada, Záhradkár, Nová záhrada a robil viaceré reportáže. Má aj facebokovú stránku s názvom Rady do záhrady – prof. Ivan Hričovský, ktorá sa páči vyše 120-tisíc fanúšikom. “S mojím dobrým priateľom, doktorom Borisom Horákom plánujeme vydať ďalšiu publikáciu, za posledných 5 rokov sme spolu vydali 7 kníh,” uzatvára s úsmevom.
zdroj: denník Plus jeden deň
mindpress
Komentáre k článku