Známe a turisticky vyhľadávané Sitno, ktoré sa nachádza v najvyššom, piatom stupni ochrany, sa od mája tohto roka teší novým obyvateľom. Po novom tu totiž nájdeme pasúce sa ovce, kozy a oslíkov, ktoré prirodzenou formou spásajú niektoré z miestnych lúk. Ochranári tak chceli prinavrátiť hospodárske zvieratá zabezpečujúce starostlivosť o vzácne lúčne biotopy európskeho významu, ktoré sa v Národnej prírodnej rezervácii Sitno vyskytujú.
Hlavne prirodzene Správa chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy (CHKO) sa rozhodla pre spoluprácu s farmárkou z obce Podhorie, Milanou Beňovou, ktorá sa poľnohospodárstvu venuje už 14 rokov a sama poskytla pre tento účel svoje zvieratá.
Pri svojej práci sa stretla s ochranármi viackrát a mnohé rozhovory sa týkali práve vypásania. Zaujala ju myšlienka kombinovaného pasenia neprístupného, členitého terénu a keď minulý rok po prvýkrát navštívila Sitno, všimla si, že tieto lúky sú dlhodobo nespásané a v stave, ktorý potrebuje zásah pastiera.
“Začali sme tento rok v máji a zisťujeme, akým spôsobom to bude prebiehať. Sme totiž v najvyššom stupni ochrany s tými najväčšími obmedzeniami a tiež je tu problém s vodou. Snažíme sa nájsť spôsob, ako krajinu vrátiť do stavu v akom aj bola a hlavne takto chceme zachrániť pôvodné druhy endemitických rastlín, ktoré sa tu vyskytujú a ktorým tento stav nevyhovuje,” prezradila Milana Beňová. Podľa nej je permanentné vypásanie, najlepšie ľahkými druhmi zvierat vhodnými do strmého terénu, by prírode naozaj mohlo pomôcť. Prvé výsledky by mali vidieť už na jar.
Romantika v maringotkeZem, ktorá sa tu vyskytuje, je podľa nej veľmi špecifická a je snom každého pastiera. Tiež je odlišná aj od ostatnej pôdy v štiavnických vrchoch. Keď po nej prejdeme bosou nohou, je mäkká a jemná.
“Táto práca je náročná aj v tom, že mesačne autom precestujem tak 750 kilometrov z Podhoria a naspäť len kvôli tomu, aby som sa postarala o tieto zvieratá, no veľmi ma to teší. Hlavne, keď už teraz vidíme prvé výsledky a takisto ľudí, ktorým je sympatické naše snaženie,” hovorí s úsmevom.
Občas si však dá od cestovania oddych a zostane aj so svojimi synmi, ktorí jej pri práci tiež pomáhajú, v maringotke umiestnenej na jednej z lúk, kde vidíme pasúcich sa oslíkov. Maringotku pre nich zabezpečila správa CHKO a už len jej preprava bola vzhľadom na terén náročná. Ako sama vysvetľuje, dostali ju sem skoro až zázrakom vďaka šikovnému traktoristovi. Má 9 metrov, oje a miestne veľmi úzke kľukaté cestičky im dali zabrať.
“Nebola som si istá, či neskončí niekde prevrátená a či ju sem vôbec dostaneme. Je to nádherné rozprávkové letné bývanie, často tu totiž trávime aj noci. Niekedy, ak to situácia vyžaduje, prichádzame na svitaní, je to rôzne. Ale sme tu každý deň,” opisuje dennú rutinu farmárka s tým, že musia všetky zvieratá skontrolovať, ponapájať, ohrady presúvajú podľa potreby a keď ide o náročnejšiu prácu, tak prichádzajú na pomoc aj dobrovoľníci.
Takmer sto kusov oviecPrvý rok pasenia je špecifický tým, že kombinujú pasenie v oplôtkoch a voľné pasenie. Vzhľadom na viaceré lieskové hájiky a členitý terén nie je možné tieto úseky šetrne obhospodarovať technikou.
“Práve na to sú výborné zvieratá a dopĺňajú nielen odliv hmoty, ktorý by sa dal zabezpečiť aj kosením, ale takisto prihnoja pôdu a svojimi jemnými, malými a ostrými kopýtkami ju prekypria, odumreté rastliny polámu na menšie kúsky a oveľa jednoduchšie sa potom lúka omladí,” ozrejmuje.
Oviec tu aktuálne majú do sto kusov a nedávno tu pribudlo aj 8 somárikov. Vyžadujú si neustálu starostlivosť, pravidelné strihanie a tiež starostlivosť o kopýtka, tzv. paprky, odčervovanie, či dopĺňanie ušných značiek. Ich pohyb kontrolujú pomocou GPS zariadenia, ktoré majú pripnuté pod uchom a tak je ich akýkoľvek pohyb zaznamenaný na mobilnom telefóne farmárky.
“Aktuálne sa ovečky aj somáriky presúvajú na Tatársku lúku, pásť budeme ešte tento mesiac a na zimu ich zoberieme. Budú tam o niečo väčšie problémy s vodou, lebo sme ďalej od jej zdroja. Každý deň keď prichádzam, na Grante napustím vodu do bandasiek, nalejem ju somárikom, idem ku chate Andreja Kmeťa a sem nám z CHKO vozia vodu, ktorá nám vydrží pár dní a postupne ju dopĺňajú,” približuje Milana Beňová.
S ovcami sa rozprávajú A ako sa k zvieratám, ktoré sa často vyskytujú aj v blízkosti navštevovanej chaty, stavajú turisti? Poľnohospodárka tvrdí, že sú veľmi milí, majú z toho radosť najmä deti a niektorí dospelí sú prekvapení.
“Snažíme sa im vyvsvetliť ako sa veci majú, čo môžu a nemôžu robiť, ale aj ohľadom prikrmovania, ktoré môže byť hlavne pre pažravé somáriky fatálne. Návštevníci sa s nimi rozprávajú, často na nich “blačia” ich rečou. Ovce sa na začiatku celkom čudovali, no teraz im aj odpovedajú späť,” smeje sa Beňová s dôvetkom, že turisti už pochopili zmysel tohto vypásania.
“Ak by sme aj budúci rok obnovili túto spoluprácu s CHKO, priniesli by sme aj ďalšie zvieratá a rozšírili by sme spektrum vypásaných rastlín, čo by veľmi pomohlo. Všetko však závisí od vyjadrenia ochranárov,” dodala na záver.
Riaditeľ CHKO Štiavnické vrchy Peter Farbiak potvrdil, že vypásanie hospodárskymi zvieratami patrí k najvhodnejšej forme manažmentu, za účelom dosiahnutia priaznivého stavu jednotlivých biotopov, akým je napríklad vzácny poniklec veľkokvetý i ďalšie druhy.
“Pevne verím, že toto forma starostlivosti o lúčne spoločenstvá Sitna sa nám osvedčí a budeme v nej pokračovať aj v ďalších rokoch,” uviedol Peter Farbiak.
mindpress ©
Komentáre k článku