Najlepší med na Slovensku? Ten pochádza z malebnej dedinky na strednom Slovensku
Kde nájdeme ten najlepší med? Predsa v obci Štiavnické Bane na strednom Slovensku. Práve za ním stojí rodák z tejto malebnej dedinky, včelár a fotograf Marian Holub. Ten sa po novom môže pýšiť významným ocenením – za svoj gaštanový med totiž získal 1. miesto v celonárodnej súťaži Najlepší slovenský med.
Mariana Holuba poznajú v Banskej Štiavnici a okolí všetci predovšetkým ako fotografa. Vysvetľuje, že sa k včeláreniu dostal len náhodou. “Odjakživa ma priťahovalo všetko čo sa týka prírody a už počas môjho detstva sme tu v dedine chodili k jednému pánovi včelárovi kupovať med. Vždy o tom veľmi zaujímavo rozprával. Raz mi začal vysvetlovať ako vzniká medovicový med. Zaujalo ma to, začal som si o tom študovať viac a úplne ma to pohltilo,” začína svoje rozprávanie Marian, ktorý vlastní dve včelnice. Jednu nájdeme uňho pri dome, je položená vyššie a druhá sa zas nachádza v lese pod Sitnom.
Tvrdí, že produkcia druhových medov, ktorej sa aj on venuje, je vyššou školou včelárstva. Tento rok sa mu podarilo vyprodukovať 9 rôznych typov. “V súťaži Najlepší slovenský med som získal 1. miesto s mojím gaštanovým medom. Aj ja sám ho považujem za najlepší. Jednak preto, že je to druh medu, ktorý je aj v rámci celého Slovenska raritný. Mne osobne veľmi chutí a tým, že je naozaj vzácny, o to má pre mňa väčšiu cenu,” poznamenáva včelár, ktorý k tejto činnosti dostiahol aj svoju partnerku. Hoci sa spočiatku včiel bála, postupne sa osmelila a začalo ju to tiež baviť. Teraz mu veľmi pomáha, za čo je jej vďačný, pretože v počte takmer 100 včelstiev, ktoré vlastní, by to už sám nezvládal. Rovnaká vďaka patrí aj jeho otcovi, ktorý má na starosti logistiku balenia väčšieho množstva medu ročne, ktoré vyprodukujú. “Nemáme na to žiadne veľké prístroje, sme rodinné včelárstvo, takže všetko robíme ručne od umývania pohárov, plnenia i etiketovania, čo robí všetko ocino. Tiež vyrába lipové rámiky na sezónu. Kus roboty stojí práve na ňom,” hovorí s úsmevom.
Každý včelár, ktorý sa chce pružnejšie prispôsobovať aktuálnej klimatickej zmene alebo novým trendom, musí neustále sledovať novinky aj v tejto oblasti. Mariana Holuba vždy bavilo získavať nové poznatky, až si vyvinul takú metódu včelárania, ktorá v našich podmienkach funguje celkom dobre. Tieto poznatky chcel posunúť aj ďalej, preto začal s kurzami včelárenia. “Aj v mojom okolí bolo veľa nových včelárov začiatočníkov, ktorí nemali možnosť získať si o tom nejaké informácie. Spustil som preto kurzy pre začínajúcich včelárov, kde celú svoju metodiku chovu včiel týmto začínajúcim včelárom odovzdávam. A má to veľký úspech. Už prvý rok som si všimol, že prišli mladí ľudia z celého Slovenska a tí, ktorí sa zúčastnili, sú so mnou stále v kontakte,” potvrdzuje.
Na jeho záhrade hneď pri rodinnom dome môžeme vidieť aj netypickú budovu v tvare včelej bunky, tzv. apidomček. Vyvsetľuje, že trend týchto domčekov u nás ešte nie je až tak známy, no postupne sa začína objavovať aj na Slovensku. “Kedysi sa včelárilo zásadne vo včelínoch – boli to stavby, kde boli umiestnené úle. Včelári, ktorí tu trávili dlhý čas si všimli, že to má na nich povzbudzujúci účinok a vplýva to pozitívne na ich zdravie. Dýchali tu totiž vzduch, ktorý včely vetrali z úľov. A presne na tomto princípe funguje aj apidomček,” ozrejmuje Holub.
Vo vnútri „hotela“, ktorý je určený pre dvoch ľudí, nájdeme dve postele, pod ktorými sa nachádzajú uzatvorené včelie úle. Majú zasieťované dno, kadiaľ včela neprejde. Takýmto spôsobom sa do vzduchu uvoľňuje med, peľ a propolis, ktoré priaznivo vplývajú najmä na sliznicu priedušiek, no aj na rôzne iné ochorenia akými sú alergie, problémy s dýchacími cestami, vysoký krvný tlak, a tiež zlepšujú zloženie krvi. „Súžitie“ so včelami znižuje stres a človek zároveň dýcha pomalšie a pokojnejšie. “O túto formu terapie je veľký záujem a chodia sem ľudia z celého Slovenska. Základný čas vo včelíne je aspoň jedna hodina. Ideálne je, keď človek počas roka absolvuje túto terapiu aspoň desaťkrát. Tento pobyt má pozitívny vplyv na zdravie, ale chodia si sem oddýchnuť aj zdraví ľudia,” uzatvára.
zdroj: denník Plus jeden deň
foto: archív MH
Videorozhovor:
mindpress
Komentáre k článku