Stretli ste už túto netradičnú dvojicu?
V týchto dňoch môžeme stretnúť v rôznych mestách na Slovensku zaujímavú dvojicu, ktorá vzbuduje úsmevy i rôzne otázky. Ide o Michaela z Nemecka a jeho verného oslíka Vaillanta, ktorí spolu už pol roka putujú naprieč svetom a chcú sa dostať až do Iránu. Dobrodruh si tak plní svoj veľký cestovateľský sen!
“Volám sa Michael Rinderle (59), toto je môj oslík Vaillant (14) a pochádzame z južného Nemecka z oblasti Schwarzwald. Veľa som sa v živote nacestoval motocyklom i na bicykli, ale bolo to na mňa príliš rýchle. Tak som chcel vyskúšať niečo pomalšie a putovať sám naprieč svetom. Ak by som išiel pešo, nemohol by som si zobrať so sebou všetky potrebné veci. Tak som si so sebou vzal aj Vaillanta,” začína svoje rozprávanie sympatický Michael, ktorého sme aktuálne zastihli v Nových Zámkoch aj so svojím oslíkom.
Keďže Michael chcel vždy prejsť svet a plánoval to už niekoľko rokov, asi pred šiestimi mesiacmi sa rozhodol, že si sen aj splní. Pred dvomi rokmi si preto z Francúzska zaobstaral oslíka a pripravil ho na cestu – trénoval ho, staral sa oň a dal mu do poriadku aj kopýtka. Netradičná dvojica sa tak vydala na trojročnú púť a smerujú z Nemecka do Ázie, konkrétne do Iránu. Pôvode chcel cestovateľ navštíviť Čínu, avšak keďže denne prejdú len 12-15 kilometrov, čo je asi polovica z pôvodného plánu, finálnu destináciu napokon zmenil. Ako dlho tam pobudne, zatiaľ nevie.
“Prvýkrát mi myšlienka vybrať sa na púť napadla asi pred 7 rokmi a potreboval som roky, aby som si všetko pripravil, naplánoval a mohol začať. Teraz sme prešili už okolo 2100 kilometrov. Presnú trasu vám však povedať neviem, pretože nikdy poriadne neviem, kde presne som,” prezrádza Michael, ktorý sa pohybuje podľa GPS v telefóne. Spočiatku plánoval prejsť cez Karpaty, ale keďže je pomalý, nerád by v zime zostával v horských oblastiach, preto pokračuje do oblastí, kde nie je veľa snehu. Čaká ich ešte dva aj pol roka putovania a od nás pokračuje do Maďarska, Rumunska, Bulharska, Turecka, Gruzínska, Azerbajdžanu a napokon do Iránu.
“Každý deň improvizujem, veľakrát prespávam v prírode. Niektorí ľudia mi ponúknu aj bývanie, je to veľmi pekné. Nikdy neviem, kde zostanem na noc, ale nie je to problém, vždy nájdem nejaké miesto. Nestretávam sa s negatívnymi reakciami, som človek, ktorý myslí pozitívne a každý si môže myslieť čo chce,” poznamenáva dobrodruh. A ako vníma túto púť jeho 14-ročný “parťák” Vaillant, čo v preklade znamená “statočný”? Podľa Michaela je s cestou väčšinou v pohode.
“Občas má problém s premávkou, na komunikáciách sú často bezohľadní vodiči, ktorí ani len nezabrzdia keď nás vidia. Preto prechádzame skôr cez lesy a cyklochodníky. Samozrejme sa stáva aj to, že sa niekedy zatne a nepohnete s ním. Vtedy mu dám mrkvu a pokračujeme ďalej,” smeje sa Nemec s tým, že keď sú unavení, nájdu si miesto kde je tráva a stromy a spolu si oddýchnu. “Všade kam prídeme vzbudzujeme pozornosť, okoloidúci ľudia nám zvyknú dať niečo pod zub, povedia zopár pekných slov, alebo sa s nami chcú odfotiť. Je to veľmi milé,” dodáva na záver Michael a pokračuje ďalej vo svojej ceste.
Komentáre k článku