17-ročný študent vstáva každý deň o piatej ráno, aby sa postaral o zvieratá
Namiesto športu či diskoték sa 17-ročný Samuel Kuka z obce Baďan (okr. Banská Štiavnica), ktorý študuje na Strednej odbornej škole lesníckej odbor lesná prevádzka, venuje poľnohospodárstvu. Doviedol ho k nemu jeho starý otec približne pred 3 rokmi. Najprv to bolo pasenie kráv, neskôr ich začal dojiť a zaujalo ho spracovanie mlieka na výrobky. Postupne sa tejto činnosti začal venovať naplno sám. Samuel približuje, že každý deň počas celého týždňa vstáva ráno o 5. hod., príde poňho strýko s ktorým sa presunie do časti Klastava, kde majú statok. Ten nakŕmia, podoja kravy, potom ide domov, pripraví sa do školy, čerstvo nadojené mlieko vyleje do hrcna a vloží ho do chladničky.
“Následne idem na autobus na 6:30 hod. do Štiavnice, do školy prídem o štvrť na osem kde som približne do štvrtej, prídem domov, zohrejem si mlieko z rána a urobím z neho syr. O šiestej večer zas príde starký a ideme zopakovať všetko to, čo ráno. A znova mlieko, ktoré donesiem, spracujem na syr a z neho neskôr urobím ďalšie výrobky ako nite, parenice, uzlíky alebo ho zaúdim v udiarni, ktorú mám doma,” približuje Samuel, ktorého spolužiaci aj učitelia o jeho spôsobe života vedia a podporujú ho v ňom.
Okrem hovädzieho dobytka tu nájdeme ošípané, ovce, ktoré sú určené na spásanie záhrad, sliepky, kačice a dokonca aj včely. “Aktuálne mám 5 rodín, starám sa o ne približne raz do týždňa. Do kontaktu s prírodou a so zvieratami som sa dostal už ako 4 ročný. Po ukončení základnej školy som sa tomu začal venovať viac. Pocítil som zodpovednosť a povedal som si, že zvieratá potrebujú každodennú starostlivosť. Chcel som sa im preto venovať naplno,” hovorí.
Hlavnou nevýhodou tejto práce podľa neho je, že človek nemá čas na nič iné. Sám už neraz myslel aj na to, že by bolo možno dobré dať si pauzu a mal by sa venovať rovnako ako jeho rovesníci radšej štúdiu a iným aktivitám. “Avšak, vždy keď prídem domov a vidím tieto moje zvieratá, tak som rád, že fungujem tak ako fungujem. Nechcel by som sa toho vzdať,” poznamenáva s úsmevom.
Čo sa týka súkromného života, voľno si môže dovoliť iba cez víkendy, aj to len niektoré, a to práve v tomto období. Cez leto je to náročnejšie, pretože vtedy chystá seno a krmivo pre hospodárske zvieratá. Ak sa aj niekam počas týždňa vyberie, odbitím 18.tej hodiny už musí byť doma. “Keď som niekde na chate alebo výlete, čo sa teda stáva veľmi málo, vtedy poprosím strýka alebo starkého a oni ma zastúpia. Ale snažím sa byť stále tu pri kŕmení, nechcem to zanedbávať. Na dlhšej dovolenke som nebol dávno. Dobudúcna si budem musieť nájsť niekoho, kto ma bude zastupovať, neskôr budem potrebovať aj pomoc pri výrobe produktov,” vysvetľuje Samuel.
Je prirodzené, že v tomto veku si už chlapci začínajú hľadať aj partnerky. Mladý poľnohospodár prikyvuje, že sa s dievčatami stretáva, aj im hovorí čomu sa venuje a väčšinou sa zatiaľ stretol len s pozitívnym názorom. “Stretol som sa aj s veľmi pozitívnymi reakcami a niektorým to príde dokonca aj sexi, ale pretože som nikdy nemal čas, nejak sme sa nezlúčili. Niektoré baby som sem aj doniesol a ukázal im ako to prebieha, ale potom dali od toho ruky preč, je to predsa namáhavá každodenná robota. Verím, že nájdem raz takú ženu, ktorá by chcela so mnou toto robiť, ale určite by som ju k tomu nenútil,” ozrejmuje.
Napriek časovej vyťaženosti by chcel po skončení strednej školy nastúpiť na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, na odbor zootechnik alebo agropodnikanie. “Tieto vlohy som zdedil skôr po mame, ktorá bola vždy podnikavá a aktívna. Môj brat Jakub, ktorý je hercom v divadle v Košiciach, je zas po otcovi a podporuje ma v tom čo robím. Nevídame sa často, možno raz za dva mesiace, ale chodievame spolu na poľovačky a pomáha mi aj pri včelách a tak. Tiež za ním chodíme do divadla,” pripomína s tým, že s bratom by si to ale určite nevymenil, pretože ho herectvo nikdy nelákalo.
Naopak, hudbu v krvi má, od trinástich rokov sa venuje hre na heligónku, k čomu ho tiež priviedol starý otec. Heligonku si kúpil u známeho výrobcu Juraja Krahulca v Kokave nad Rimavicou, ktorý vyrába harmoniky pre celé Slovensko i zahraničie. “Najprv som dostal jednu ku konfirmácii a postupom času som si sám kúpil druhú a tú stále využívam. Dnes pôsobím vo folklórnej speváckej skupine Baďančianka tu na Baďane, kde spievajú naše miestne ženičky,” uzatvára Samuel Kuka.
Jeho starší brat Jakub Kuka má 28 rokov, vyštudoval divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a od roku 2019 pôsobí v Štátnom divadle v Košiciach. Zároveň je aj televíznym hercom, mohli sme ho vidieť v seriáloch Za sklom, Rex, Búrlivé víno, Tajné životy či Inšpektor max.
mindpress ©
Fotogaléria:
Komentáre k článku