Majster z Počúvadla

12. marca 2023

Je to až choroba, ale pekná, hovorí o zberateľstve majster z Počúvadla

Privítal nás s úsmevom na tvári u seba doma v obci Počúvadlo, kde žije už približne 40 rokov. Usadil nás v jednej z útulných izieb, kde nájdeme množstvo jeho vlastnej i cudzej umeleckej tvorby. Ako sa dostal
k umeniu a ako v súčasnosti žije dnes 82-ročný Oldrich Richter, majster ľudovej umeleckej výroby,
aj o tom nám ochotne porozprával.

Rôzne zameranie

Oldrich Richter pochádza z obce Lisková pri Ružomberku, vyštudoval odbor filozofia a dejepis
na Univerzite Komenského v Bratislave a na Počúvadlo sa presťahoval v období, keď pôsobil ako riaditeľ Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici.

„Mal som záujem o nejakú chalupu a jedna pani mi odporučila práve túto na Počúvadle. Zo školy som odišiel tri roky pred dôchodkom do Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) ako interný pracovník
a živil som sa ako rezbár,“ začína svoje rozprávanie. Vzťah k umeniu mal Oldrich Richter už od detstva
a najmä k tomu ľudovému.

„Mal som kamarátov rezbárov a v období, keď sme začínali s manželkou, peňazí veľa nebolo, tak mi jeden známy poradil, aby som to skúsil aj ja. A robím to doteraz,“ hovorí s tým, že k umeniu mal však blízko vždy.

Jeho otec totiž vedel opravovať staré nábytky, bol veľmi šikovný a dokonca sa naučil techniku povrchovej úpravy dreva – fládrovanie, čím si aj privyrábal.

„Vždy som to mal pred očami a odvtedy mám vzťah k starožitným záležitostiam, hlavne k zberateľstvu. Doslova náruživo, je to choroba, ale pekná. Bude tomu už pomaly 50 rokov,“ smeje sa Richter, ktorého najviac zaujímajú a zároveň sa aj sám venuje ľudovým výrobkom, betlehemom i ľudovým podmaľbám
na skle. Tiež sú to pastierske veci ako pastierske palice či črpáky.

„Tieto veci neskutočne obdivujem, už v minulosti ich vyrábali ľudia, ktorí možno nevedeli písať ani čítať
a napriek tomu sú úžasné dodnes. V týchto ľudových veciach nachádzam aj inšpiráciu, napríklad
na obrázku som videl jeden piest z roku 1812, ktorý urobil mládenec pre svoju nevestu. Podľa toho som
si taký napokon urobil aj ja,“ priblížil majster, ktorý dodnes tvorí pre ÚĽUV.

Štíhle ženy s dokonalým poprsím

Počas rozhovoru sme mali možnosť všimnúť si okrem iných nevšedných diel aj rozličné postavy vyrezávané z dreva a v prevažnej miere išlo o postavy nahých štíhlych žien s dokonalým poprsím.
Prečo práve tie?

„Milujem ženskú krásu a myslím, že žena je najkrajší tvor na svete. Zobrazujem taký môj ideál. V mojom detstve ženy nosili kroje a nenosili podprsenky a pôsobilo to príjemne,“ usmieva sa.

Okrem žien však v jeho tvorbe prevažujú i betlehemy rôznych veľkostí, ktorých dosiaľ vyrobil asi 30 a tiež sa venuje aj maľbe. Sám obdivuje akademických maliarov i samoukov, napríklad Vincenta Van Gogha, ktorý ho aj inšpiroval.

„Veľmi som túžil maľovať. Skúsil som to a zistil som, že mi celkom dobre idú portréty, ale nedokážem namaľovať malé veci, tak som s tým prestal. Neskôr, keď som začal maľovať malé figúrky, nabral som odvahu a išlo to. Už sa tomu venujem asi 40 rokov,“ spomína s tým, že najskôr zobrazoval svojich blízkych z detstva a neskôr obec Počúvadlo.

Keď vyčerpal motívy z tejto oblasti, začal sa zaoberať aj námetmi zo salašov na Liptove, kam sám chodil rád, pretože mal kamarátov bačov.

Maľovanie podľa neho poskytuje väčšie možnosti vyjadriť sa, v jeho tvorbe tiež nájdeme zobrazené svadby i pohreby, fašiangy, mestá, či zbojníkov v Tatrách. Na jednej z jeho stien tiež „visia“ ľudia, ktorých tváre spoznávajú aj domáci. Tiež ho fascinuje obdobie konca 19. a začiatku 20. storočia, kedy bolo málo áut, ale boli krásne.

„Prevažovali kone. Milujem ich. Keď som študoval, vtedy mala Bratislava okolo 100-tisíc ľudí, bol to starý Prešporok. Boli to úžasné časy, rovnako aj obdobie v roku 1966, keď som prišiel do Bystrice,“ poznamenáva.

Manželka ho podporuje

Aj napriek tomu, že sa jeho manželka umeniu nevenuje, v jeho vášni ho podporuje. “Dlhé roky mi šomrala na moju zberateľskú vášeň, no teraz chodí so mnou všade, aj na burzy. Napokon ona sama prepadla zberateľskej vášni a ja ju musím brzdiť. Je to úžasné,“ smeje sa umelec s dôvetkom, že človek o tom musí veľa vedieť a mať preštudované rozličné publikácie.

„Základom je mať vedomosti. Pretože nie je nič krajšie, ako keď kúpite vec v rámci svojich možností, ktorá je dobrá a viete si ju aspoň čiastočne opraviť, to je naozaj úžasné,“ uzatvára.

zdroj: https://myziar.sme.sk/…/je-to-az-choroba-ale-pekna…