Je profesionálnym kamarátom pre tínedžerov s autizmom
Zvládanie ich emócií je niekedy poriadne náročné, avšak pre mladého Žiarčana je to výzva. Jeho cieľom je pomôcť tínedžerom s autizmom, spríjemniť im aspoň zopár chvíľ a vytrhnúť ich z každodenného kolobehu. Napriek tomu, že sa snaží pomáhať, to niektorí vnímajú ináč. Prečítajte si, s akými reakciami neprajníkov sa profesionálny kamarát stretáva.
Môžeme ho stretnúť v uliciach Žiaru nad Hronom v spoločnosti priateľov. A nie obyčajných. Profesionálny kamarát pre tínedžerov s autizmom, 20 ročný Žiarčan Kristián Vajda, sa tejto forme pomoci venuje od minulého roka. Len prednedávnom ukončil stredoškolské štúdium na pedagogickej strednej škole, plánuje nastúpiť na vysokú školu a aktuálne sa venuje práci učiteľa v miestnej škôlke. K činnosti profesionálneho kamaráta sa dostal iba náhodou.
“Jedna mamina chlapčeka s autizmom, 14 ročného Filipa, napísala na facebookovú stránku, že hľadá niekoho na takúto pozíciu. Po dohode som si s ním dal prvé stretnutie a odvtedy sa stretávam s ním a ešte s jedným chlapcom, 20 ročným Benjamínom,” začína svoje rozprávanie Kristián.
Prvého stretnutia sa bál a mal pred ním rešpekt, pretože nevedel ako bude chlapec reagovať a či sa nestane niečo neočakávané. “Bol som s ním úplne sám a asi by som nevedel čo robiť. Avšak, dopadlo to dobre, chalan si na mňa zvykol. Nechcel som, aby ma bral ako autoritu, ale aby som mu bol rovnocenným priateľom,” hovorí Kristián, ktorý sa s chlapcami stretáva väčšinou raz do týždňa maximálne na dve hodiny.
Samotné stretnutie sa skladá z presunov z jednotlivých miest na ďalšie a vykonávajú rozličné aktivity – idú do parku, oddýchnu si, spoločne sa občerstvia a pokračujú ďalej. Keďže mladší Filip nerozpráva, s ním Kristián komunikuje tak, že si na tieto otázky odpovedá sám. Starší Benjamín naopak rozpráva normálne, čiže komunikácia je plnohodnotnejšia.
“S Filipom je komunikácia zaujímavá práve v tom, že on si rozpráva pre seba. Keď však niečo chce, napríklad odbočiť, povie mi, že chce ísť tam a tým smerom aj ukáže. Keď je smädný povie “piť, piť, piť” a keď niečo nechce, tak sa jednoducho zastaví,” ozrejmuje.
Podľa Kristiána Vajdu je len v Žiari nad Hronom viacero rodičov, ktorí by mali záujem využiť takéto služby. Sám je spoločenský a komunikatívny a vždy mal vzťah k deťom a k podobným aktivitám. Už v minulosti sa totiž venoval podobnej činnosti – chodil do občianskeho združenia (OZ) Okáčik, ktoré je venované deťom bez postihu, ale aj s ním.
“Bol som na dvoch pobytoch v Sklených Tepliciach a Dudinciach, kde som mal na izbe jedného chalana staršieho odo mňa, o ktorého som sa staral. Ten mal aj telesné i psychické postihnutie,” približuje Kristián s tým, že aktuálne pôsobí aj v OZ SPOSA (Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom), ktorá má viaceré sídla po celom Slovensku.
A ako vnímajú túto činnosť a jeho prácu jeho blízki? Vyvsetľuje, že ho v tejto oblasti vždy veľmi podporovala jeho mama, no niektorým ľuďom príde niekedy zvláštne jeho druhé zamestnanie, ktoré aj vyštudoval, a to učiteľstvo pre materské školy. Je pre nich totiž neobvyklé, že to robi muž.
“Čo sa týka profesionálneho kamarátstva, občas sa stretávam na ulici s rôznymi narážkami. Jeden z týchto chalanov si vyžaduje aj bližší fyzický kontakt, takže ma niekedy drží za ruku a stáva sa, že niektorí ľudia hneď na margo toho uštipačne poznámkujú, či spolu chodíme. Nevedia pritom vôbec o čo ide, smutné,” krúti hlavou Kristián, pre ktorého bol jedným z najkrajších momentov, keď sa s chlapcom lúčil a ten ho pohladil po tvári so slovami: “Mám ťa rád, si môj kamarát.”
Aj keď sa občas stretáva s nepredvídateľnými reakciami chlapcov, zatiaľ sa mu každú situáciu podarilo ustáť bez väčších problémov. “Ich svetu asi nikdy neporozumieme, ale sú úžasní a niektorí majú výbornú pamäť. Poznám jedného 20 ročného chlapca, ktorý aktuálne doštudoval strednú drevársku školu v Banskej Bystrici, neskutočne ho baví práca s drevom a vie vyrobiť rôzne drevené výrobky. Títo ľudia vedia veľké veci, majú svoju logiku ktorej mi nerozumieme, ale dokážu nás tak preskočiť, až je to udivujúce,” dodáva na záver Kristián Vajda.
Pomoc profesionálneho kamaráta vítajú nielen samotní tínedžeri, ale aj ich rodičia. Veľmi pozitívne to vníma aj mama Benjamína Jana Balážová z Hliníka nad Hronom, ktorej syn má atypický autizmus a sociálne kontakty nadväzovať nevie, preto je to preňho obohacujúce.
“Ľudia s autizmom veľmi priateľov nemajú. Kristián svojej profesii rozumie, vie sa prispôsobiť a vie ako naňho. Je veľmi vyspelý na svoj vek, citlivý a dobrosrdečný. Nemala som žiadne obavy ani na začiatku. Chalani si sadli a Benjamín ho má veľmi rád, považuje ho za svojho priateľa. Často sa zvykne pýtať, kedy sa konečne stretnú a tiež si zvyknú telefonovať. Kiežby bolo čo najviac takých ľudí ako Kristián, ktorí sa snažia pomôcť druhým,” povedala Balážová.
zdroj: denník Plus jeden deň
mindpress
Fotogaléria:
Komentáre k článku