Aj ľudia s postihnutím sex potrebujú. Dočkáme sa na Slovensku sexuálnej asistencie?
Téma, ktorá je na Slovensku stále výrazne tabuizovaná, avšak malo by sa o nej rozprávať. Aj hendikepovaní ľudia majú svoje sexuálne túžby, ale na to sa však zabúda, prípadne sú oni a ich potreby odsúvané na perifériu spoločnosti. Práve neuspokojenie prirodzených potrieb má za následok zvýšenú agresivitu u týchto ľudí i celkový negatívny dopad na spoločnosť. Aké možnosti majú v tejto oblasti na Slovensku ľudia so zdravotným postihom?
Banskoštiavničanka Helena Koťová, vedúca denného stacionára, ktoré sa zameriava na pomoc ľuďom s rôznym zdravotným postihnutím, vysvetľuje, že hoci je táto téma v spoločnosti stále silným tabu, malo by sa to čo najskôr zmeniť. Prvým impulzom založenia tohto združenia bolo, že sa aj im narodila dcérka s detskou mozgovou obrnou. Preto v rámci OZ zriadili denný stacionár, ktorý aktuálne navštevuje 25 klientov.
“Staráme sa o ľudí s rôznymi chorobami ako je detská mozgová obrna, Downov a Aspergerov syndróm. Ďalej sú to pridružené ochorenia psychického charakteru. Naši klienti majú od 11 do 46 rokov. Sú to najmä mladí ľudia, ktorí potrebujú žiť a zapojiť sa do spoločenského, vzdelávacieho a kultúrneho života a predovšetkým chcú byť prijatí do normálnej spoločnosti,” hovorí Koťová.
Sex v zariadeniach stále rezonuje
Život a bežné fungovanie hendikepovaných ľudí vzbudzuje množstvo rozličných otázok. Jednou z nich je aj u nich častokrát zvýšená agresivita, ktorá pramení z rôznych príčin. “Agresivita je u každého iná, ale u nás doma to začalo keď mala dcéra 23 rokov, v záchvate hádzala veci, potom sa ospravedlňovala. Chceli sme to s mužom riešiť cez psychiatra, pomôcť jej, ale ona nebola ochotná. Premýšľala som nad tým, prečo je to tak. Do toho nám prišla ponuka semináru s názvom “Sexualita v sociálnych službách”,” ozrejmuje.
Začala sa preto viac venovať tejto téme a klásť si otázku – z čoho agresia pochádza? Po mnohých konzultáciách s odborníkmi zistila, že práve z nenaplnených sexuálnych potrieb. Práve zvýšenou agresiou ukazujú, že im chýba plnohodnotný život po každej stránke. Vysvetľuje, že tieto dievčatá a chlapcov bohužiaľ nikto nechce, nevedia si nájsť partnerov a preto sú väčšinou bez sexuality a akejkoľvek láskavosti. Lenže hormóny majú rovnaké ako zdraví ľudia a keď majú nenaplnený sexuálny život, tak nastupuje agresia.
“Ich sexualita by sa nemala potláčať, práve naopak. Riešením by bolo ísť cestou tzv. sexuálnych asistentov/asistentiek, pretože tí majú v náplni práce rozhovory s týmito ľuďmi a vedia im všetko vysvetliť. Na Slovensku však nič také nemáme,” približuje s tým, že táto téma i problematika sebauspokojovania aj v ich zariadení stále rezonuje.
Niekedy sem prichádzajú aj samotní rodičia s otázkou, ako by mohli svojim deťom pomôcť. Podľa nej by bolo riešením otvorenie poradní v oblasti sexuálnej asistencie alebo sexuality v sociálnych službách. Naopak, návšteva psychiatra by mala byť pre týchto ľudí tou poslednou možnosťou, pretože lieky a utlmovanie nie je dobrá cesta.
Diametrálne rozdiely
Helena Koťová ďalej pripomína, že len v Českej republike sú sociálne služby aj 15 rokov pred Slovenskom. “Keď sme tam prišli na seminár, mysleli sme si, že nás idú naučiť ako sexualitu potlačiť, ale práve naopak. S úctou k týmto ľuďom nám vysvetlili, ako s nimi jednať. My tu takéto poradne nemáme, ani sexuálne asistentky. Tam majú v pobytových zariadeniach aj tzv. odbavovacie miestnosti a presne klientovi ukážu čo a ako robiť a aké pomôcky môžu využiť. Sex je predsa ľudská záležitosť a túži po nej každý,” myslí si.
Skúsenosť v tejto oblasti má aj Banskoštiavničanka Andrea, ktorá má hendikepovaného syna Martina (25). Ten trpí okrem iných pridružených ochorení Kallmannovým syndrónom a tým, že sa uňho prejavuje zvýšená nervozita, navštevuje aj psychiatra.
“Navštevuje tento denný stacionár aj päťkrát do týždňa, potrebuje byť vo vlastnej komunite. Má mentálny postih, k tomu berie umelé hormonálne lieky. Sám prijíma svoje limity a pozná ich, ale niekedy sa mu to nedá vysvetliť. Chcel by mať zdravú partnerku alebo aspoň zdravú kamarátku. O deťoch nehovorí, chcel by s ňou len žiť a fungovať,” vysvetľuje Andrea s tým, že aj títo ľudia potrebujú mať nejaký blízky kontakt čo sa týka aspoň objatia, či pohladenia.
O možnosti sexuálnej asistencie počula aj ona. “V Maďarsku napríklad existujú zariadenia, kde môžu bývať aj partneri spolu, ženy dostávajú antikoncepčné tabletky a pomáha im sexuálna asistentka, ktorá im všetko vysvetlí a navedie ich,” dodáva.
24-ročná klientka tohto zariadenia, Alžbetka, ktorá tiež trpí zdravotným postihom, má v Banskej Bystrici priateľa. “Chodili sme spolu do školy, začal mi nosiť ruže a už to bolo. Keby sme boli spolu, starala by som sa oňho, ľúbim ho a chcela by som s ním žiť. Máme skúsenosti čo sa týka sexu, milovali sme sa, raz sme si aj nedali pozor tak som bola u gynekológa. Sex mi chýba aj teraz, ale len s ním. Jeho totiž ľúbim,” povedala.
Ide o traumatizujúcu problematiku
Aj na internete nájdeme množstvo článkov a videí, ktoré sa týkajú sexuálnej asistencie. Na jednom z videí sa vyjadruje aj 20-ročný Tomáš, ktorý sa narodil s Downovým syndrómov: „Ladka je sexuálna asistentka a jazdím za ňou dvakrát za mesiac. S Ladkou sa učíme polohy a ako sa milovať. Do Ladky nie som zamilovaný,“ opisuje vo videu.
Ako uviedol Denník N, pred niekoľkými rokmi urobila česká organizácia Rozkoš bez rizika prednášku o sexuálnej asistencii pre hendikepovaných a vyškolili päť sexuálnych asistentiek, ktorých služby sa dnes využívajú a záujem o ne rastie.
Tibor Köböl z Organizácie muskulárnych dystrofikov sa pre tento denník vyjadril, že naša spoločnosť je málo pripravená hovoriť o sexualite ľudí so zdravotným postihnutím a násobne to platí v prípade vrodeného ochorenia.
„Ani v odborných kruhoch nie je potreba riešiť túto tému serióznym spôsobom, pričom ide o veľmi traumatizujúcu problematiku. Mnohokrát totiž pod tlakom spoločnosti majú ľudia s postihnutím pocit, že ide o abnormálnu potrebu. Fungujú pritom rovnako ako všetci ostatní. Projekt sexuálnej asistencie je jednoznačne potrebný aj na Slovensku,” potvrdil.
mindpress ©
Komentáre k článku